Ďalší z projektov, ktoré upútajú v prvom rade zostavou. Pod kryptickým názvom sa skrýva klavíristka Faith Collocia (EVERLOVELY LIGHTNINGHEART) a bubeník Chris Common (THESE ARMS ARE SNAKES). O krovie sa však stará okrem iného Aaron Turner (ISIS), takže vydanie pod krídlami Hydrahead vyzerá ako nevyhnuteľný následok. V pôsobivom papierovom obale sa skrýva krehký a neopozeraný náhľad na post-rock, kombinujúci obligátnu melanchóliu s ruchovými podmazmi, to všetko bez (artikulovaných) textov: trochu konkrétni SIGUR RÓS, trochu abstraktní ÆTHENOR. MAMIFFER sa podarilo vykĺznuť zo žánrových klišé, no neobišlo sa to bez odrenín: je na škodu, že silné pasáže, v ktorom sa piano Faith Collocie stretne s Turnerovou gitarou a bicími v náhlom vzopätí, sú skôr ojedinelé a nezriedka trvajú len záblesk (ako v hneď úvodnej „This Land“, nasledovanej droneovou masou „Death Shawl“, alebo v strede „Black Running Water“, kde zrazu preberá opraty kvíliaca gitara a piano s bicími opakujú jeden motív). Tretia skladba zase otvára dvere pre klavír, violončelo Annie Hozoji Matheson-Margullis tvorí decentný podmaz, až sa zrazu – po nástupe bicích – pristihnete s pocitom, že počúvate nemú Tori Amos (áno, toto prirovnanie som ukradol z promomateriálov), koketujúcu s experimentálnejšou podobou RADIOHEAD (to mám pre zmenu z vlastnej hlavy). „Hirror Enniffer“ však dáva zmysel, cukrová klavírová banalita vždy včas ustupuje podmanivej atmosfére, a akokoľvek krátko vrcholné momenty trvajú, aj tak si ich zapamätáte úplne jasne.